Pochádza z Oravy (šok, však), na Letavách od roku 2014 (s ročnou pauzou)
Za Letavy vďačím Silvii Vilčinskej. Bez nej by som sa o nich nikdy nedozvedela a nikdy by som
neobjavila tento raj na zemi.
Prvýkrát som na túto posvätnú umeleckú pôdu vstúpila v roku 2014.
V tej dobe som bola úplne iný človek. Síce mi to nikto neverí, ale som veľmi veľký introvert.
Obzvlášť, ak som niekde sama a prvýkrát. Nikdy sa neprihovorím niekomu, koho nepoznám. Žiadna
„Orava,“ akú poznáte dnes. A ešte k tomu som prežívala ťažké časy, vyrovnávala som sa so stratou
veľmi blízkeho človeka.
A práve kvôli tomuto človeku, ktorý ma opustil, som sa túžila stať herečkou. Preto moja voľba bola
jasná, ísť k Janke Oľhovej.
Na dielni bolo mnoho šikovných a talentovaných ľudí, ktorí vedeli, čo majú robiť. Preto som si
myslela, že môj názor neznamená nič, bola som tichá a utiahnutá. Kde ma postavili, tam som stála.
Iba raz som si dupla, že niečo neurobím, keď som mala povedať nadávku.
Po večeri som nešla ani k PodČiarke, šla som rovno spať. Letavy som prežila v režime dielňa, jedlo,
spánok. Jediný môj hriech na prvých Letavách bol, že som si omočila jazýček v Čiernej Perle.
Musím sa priznať, nerátala som s tým, že sa na Letavy ešte niekedy vrátim.
Ale Letavám som dala druhú šancu v roku 2016. Mala som tam ísť s niekým, koho som poznala,
ale jej to nakoniec nevyšlo. Keďže som mala všetko zaplatené, šla som tam opäť sama.
Myslela som si, že si ma nebude nik pamätať, veď som vtedy bola sivá myška. Prvý večer som
prekonala samú seba. Vybrala sa na večernú púť k Podčiarke.
Uvažovala som, či si objednať kofolu, veď nie je prečo. Chcela som sa otočiť na päte a odísť, ale
od jedného zo stolov sa ozval hlas, ktorý kričal moje meno. Otočila som sa, hoci som si myslela, že to
nie je na mňa.
Bolo. Slečna Ružičková sa stala pre mňa stelesnením anjela, ktorým je dodnes. Práve vďaka
tomuto malému gestu začala moja cesta zmeny z utiahnutej, tichej, ustráchanej Danky na Oravu,
akou som dnes.
Oproti mojim prvým Letavám, ktoré boli chladné a upršané, tieto boli slnečné, plné elánu a Elánu,
optimizmu a energie.
V senníku som stále vzhliadala k skúsenejším, ale keď som sa ocitla v skupine s PrvoLetavákmi, oni
sa na mňa dívali rovnakým pohľadom.
A zrazu sa z Daniely, ktorou som bola všade na svete, stala Orava, ktorou som len pre vás,
pre Letavákov.
Myslím si, že aj na Letavy treba istým spôsobom dozrieť.
Bez Letáv by som nebola tým, kým som dnes. Tam som zistila, že ma viac baví príbehy vymýšľať,
ako ich stvárňovať. Preto študujem scenáristiku a nie herectvo.
Ale hlavne, nemala by som v živote toľko úžasných, výnimočných ľudí. Bolo by to na knihu písať
o každom z nich. Letavy sú pre mňa Vianoce, lebo stretnem blízkych.
V žiadnom z jazykov nie je dostatok slov na vyjadrenie toho, čo sú Letavy. Treba ich zažiť.