Nedanovce, na Letavách od 2018
Toto je príbeh pojašeného zaľúbenca, ktorý začal niekde medzi mamou a tatom. Ale to teraz
rozoberať nejdem.
S pojmom Letavy som sa prvýkrát stretol na vysokej škole. Spoznal som tam pre mňa svätú trojicu
– Jožka, Michala a Mira, ktorí kypeli radosťou zo života, humorom a láskou k akémukoľvek umeniu.
Každým ich opisom Letáv, sa mi v hlave rodila radostná predstava. Letavy sa pre mňa stali snom,
ktorý som chcel vyskúšať za každú cenu! A zimomriavkové video „Letavský sprievodca,“ ktoré
natočila Laura s Maťom Kováčom, ma v mojom rozhodnutí len utvrdilo.
Moje prvé letavské kroky boli na lúke, kde sme rozkladali stany. Sen sa na týždeň stal
skutočnosťou a ja som bol do nej prijatý. Prvé objatia od nových ľudí, podávanie rúk a úsmevy, mi
pomohli zbaviť sa nesmelosti.
Moja prvá dielňa bola Kresba. Poňal som ju po svojom a spravil som si z Letáv najkrajšiu
dovolenku. Priznávam, čas, ktorý väčšina ľudí trávila v dielňach, som využil na spoznávanie Letavákov
a vychutnávanie si všadeprítomnej radosti zo života.
Ale nezaháľal som. Počas občasného kreslenia som vytvoril pri Podčiarke limitovanú edíciu
podpivníkov s motívom Malého princa. Na vernisáž sa nedostala, lebo si ju tajne rozobrali zberatelia
letavských artefaktov.
Ak som zavítal do dielne, zdržiaval som sa zvyčajne pri opačnom pohlaví.
Tam som spoznal aj Ju. Emmu, druholetaváčku. Bola prvá žena, ktorú som oslovil: „Ty máš ale
veľké pero.“ Z tašky jej trčalo nadrozmerné, takmer polmetrové, kaligrafické pero. Čo mi odpovedala,
si už nepamätám, ale ostala ma sprevádzať prvými nevinnými letavskými zážitkami. A to bol začiatok
nášho príbehu – Lady a Trumpa letavských.
Na moje druhé Letavy, ktoré sa niesli v duchu lásky a hliny, sme už prišli spolu, aj keď každý z inej
strany republiky..
Zistil som, že Letavy sú tvárne, modelujú sa, miesia, rastú, stávajú sa umeleckým dielom. Aké si ich
spravíš, také ich máš! Aj keď môžu vzniknúť nepodarky a objavia sa chyby, vždy je šanca na nápravu.
S Emmkou sme si modelovali spoločné Letavy. Nepodarené výtvory, celodenný spev, raňajky,
obedy, večere, nočný tanec, stanové mestečko, spoločná záchrana stanu pred búrkou i posledné
ráno.
Páči sa mi východ slnka, ako tie prvé minúty patria len slnku samotnému.
Rozhliadol som sa. Emmka bola vedľa mňa, kúsok od nás Michal, Vesna, Nany, boli sme tam
všetci. Mám to šťastie, že som spoznal ľudí, ktorí sa mi stali vzorom v hudbe, humore, pohybe i v
láske.
Vďaka Letavákom, je vždy na čo spomínať! Ten neuchopiteľný príjemný pocit sú Letavy. ;)
Ďakujem Vám.