Rimavská Sobota, na Letavách oficiálne od roku 2018
Ako Maňov odchovanec v literárno-dramatickom súbore som o Letavách počul dlho predtým, než
som ich na vlastnej koži zažil.
Letavy – znelo mi to vždy tak mýticky. Päťsto ľudí z celého sveta, ktorý vo voľnej prírode robia
umenie, maximálne ako dokážu. Maximálne cez deň, maximálne v noci. Až príliš dobré na to, aby to
bola pravda.
Skutočnosť však bola ešte lepšia, ako som si dokázal predstaviť. Letaváci mi úplne otočili hlavu
naopak.
S mojou prvou dielňou sme boli na Letavách obaja nováčikovia. Bola to dielňa filmového herectva
pod vedením Mareka Majeského.
Prvý deň sme mali jasnú predstavu. Za týždeň natočíme celovečerák, preštíme Hornú Dolnú
a ukážeme Marekovi, ako sa to robí na Letavách.
Avšak na dielni bolo viacej filmového ako hereckého. Marek s nami chcel robiť herecké cvičenia,
ale spolulektorka Orsi Nagypál rýchlo prebrala úlohu veliteľa a zrazu sme sa učili ako správne vyvážiť
modrú, ako držať mop (šibu), ako vydržať stáť na jednom mieste, ako natáčať s nezapnutými
kamerami a nadovšetko sme museli prekonávať jazykovú bariéru, lebo Orsi rozprávala len maďarsky
a anglicky.
Najmenej herecké boli dve a pol hodiny strávené v strižni, aby sme získali konečné dvojminútové
video.
Záverečné zistenie bolo, že bez interného humoru, ktorý pochopia len Letaváci, nám to veľmi
nejde. S tou telkou by sme si to asi mali rozmyslieť.
Táto dielna možno aj preto bola nakoniec jednoročka
Môj druhý rok som si vybral dielňu, ktorá na Letavách bola o rok kratšie ako ja.
S požehnaním Liehovovým dostal Gabo Žifčák dielňu online contentu. Možno ani sám netušil, čo
to znamená. Ale urobil to, čo on najlepšie vie. Odkopíroval od úspešnejších a skúsenejších ich prácu,
pridal k tomu malý twist so zameraním na ono miesto, o ktorom sa nehovorí a spravil z nás
nezabudnuteľnú dielňu s nezabudnuteľným výstupom.
V tejto dielni som bol omnoho uvoľnenejší, lebo pred Gabom som nemal taký rešpekt ako pred
Marekom.
Možno aj kvôli tomu som si viac zahral. Dokonca som mal aj hovorený text. Predpovedal som
počasie.
Oba roky pre mňa dielne vyzerali podobne, aj keď asi nemali. Na content som prišiel skúsenejší,
nadupaný z prvého roku a dúfal som, že budem veľa „oddychovať.“ Potom však prišiel greenscreen,
rôzne efekty, dabovanie a zrazu som mal roboty nad hlavu. Ale strihanie už išlo rýchlejšie.
Konečný efekt bol lepší, aj keď bez živých výstupov.
Uvidíme, či som si aj v roku 2019 vybral jednoročnú dielňu.