Revúca, na Letavách od roku 2018
„A bola si už na Letavách?“
Letavy. Letavy. Letavy. Neustále, dookola, z každej strany. Umelecké prehliadky, koncerty či
divadelné festivaly. Bolo jedno, kde som sa nachádzala.
Áno, presne takto som sa dostala ku Letavám. Toľká chvála, až som miestami mala pocit, že si
ľudia vymýšľajú. Ale ako sa vraví – nezažiješ, nepochopíš. Dodnes sa pamätám, že som tam prišla
rozklepaná ako osika.(Úplne zbytočne).
Na otázku či ma Letavy zmenili, sa veľmi ľahko odpovedá. Myslím si, že všetko čím si v živote
prejdete, vás nejako poznačí. Dovolím si však tvrdiť, že mňa osobne Letavy veľmi zmenili. A nie len
preto, že som na svojich prvých Letavách, mala dosť času na premýšľanie, pri ceste na svoju chatku
číslo 21.
Letavy ma naučili vážiť si. Naučili ma vychutnávať si každú jednu sekundu, ktorá sa deje. Jednou
veľkou nevýhodou je, že tam čas plynie rýchlejšie.
Dostanete tam však z každej strany veľký úsmev, vrelé objatia, príjemných ľudí a v každej dielni
skvelých lektorov. Možno sa niekde pomedzi to primiešajú tváre zmohnuté spoločenskou únavou,
no pozitívna energia je stále na mieste.
Vyskúšala som si dielňu filmového herectva a taktiež hudobno-textársku. Priznám sa, spočiatku
som sa veľmi bála ako to so mnou bude, pokiaľ dám najavo, že niečo naozaj neviem, prípadne keď
niečo pokazím či nezvládnem.
No to, čo robia lektori, mi miestami vyrážalo dych… Veria vo vás, aj keď vy v seba neveríte, dokážu
vám, že ste schopní robiť také veci , o ktorých ste si mysleli, že ich nikdy nezvládnete a nevzdajú to
s vami, aj keď vy už dávno mávate bielou vlajkou.
Som na Letavách síce krátko, no verím, že tam ešte dlho budem môcť tráviť z každého leta aspoň
jeden augustový týždeň.
Letavy = láska.