Bratislava/ Rimavská Sobota, na Letavách od 2006 s jednou prestávkou dodnes.
Na Letavách sa mi už roky stávajú momenty. Javia sa nenápadne, nevinne. Sú však esenciou. Verím, že sa dejú aj vám.
Kráčaš po parkovisku, je jedno ktorým smerom. Už máš zrátané všetky parkujúce autá, preskúmané, či sa dopad separuje a do najmenšieho pixelu nakukanú slečnu s tehlami z reklamy. Cestou stretneš niekoho naproti. Pozrie sa, pozdraví a usmeje sa na teba takým spôsobom, ako nikdy predtým, ani potom. Krásne je, že parkoviskových stretnutí sa deje nekonečne veľa.
Každý rok sa vynorí mnoho, no minimálne jedna kultová pieseň, častokrát bizarný song, ktorý buď priniesol niekto z letavského štábu, je súčasťou podmazu divadelnej či tanečnej dielne, vznikla účelovo v hudobno-textárskej dielni alebo desiatkami iných spôsobov. Táto pesnička ti vŕta v hlave počas a najmä vždy po odchode z Kokavského kopca.
Keď večer, najmä u kováčov alebo niekedy dávnejšie pri ohni na periférii areálu, sedíš, niekedy bez slova, inokedy v divokom dialógu, trialógu, poniektorí v monológu, nebadane hodíš pohľadom skrz oheň. Cez dym a tlejúce iskry ponáhľajúce sa nahor a na druhej strane ohniska tvoj pohľad opätujú druhé oči. Niekedy prekvapene, túžobne, často nesmelo, zvedavo a ty už kuješ plány, ako si odskočíš a pri návrate si nájdeš bližšie miesto. Skončí to na mnoho spôsobov. Alebo neskončí.
Vo štvrtok podvečer, najneskôr v piatok letavského času už kdesi na správnom mieste visí zväčšenina spoločnej fotografie. Oči ťa klamú, pretože tí úplne vpredu sú obri v porovnaní s tými celkom v pozadí. Do troch sekúnd nájdeš seba a pomyslíš si, že to mohlo byť aj lepšie. Potom prstom pátraš po známych tvárach, začneš počítať, no počet postáv na fotke správne spočítajú jedine Domča a Robin.
Keď si v hlave snažíš prepočítať trajektóriu od prezentácie dielne na hlavnom stejdži, nezabudneš na svetlo, k senníku divadelnej dielne je to potme a potom sa náhliš strmo späť, aby si tanečníkov sledoval, ideálne zoči-voči.
Keď už Noga po ixstýkrát zavelí poslednú poslednej letavskej noci a ocitáš sa vyššie, na lúke a vieš, že nebudeš sám. A keď sa pošťastí, tak ťa trafia plne prvé lúče nedeľného rána. Cítiš smäd, v ústach máš chuť všetkého, čo sa v noci prihodilo, je ti aj zima, aj nie je. Myslíš na všeličo, no nie na to, že noc nedospíš, lebo budeš nakladať a upratovať všetko letavské, materiálne. Stojí to však za to.
A čo je vašou letavskou esenciou?