Prievidza/Bratislava, na Letavách od roku 2014 (s jednou pauzou)
Poznáte Pipi Dlhú Pančuchu a ten jej slávny výrok? Nechce sa mi to gúglovať, ale je to
asi takto: To som nikdy predtým nerobila, to mi určite pôjde! Viete, čo tým mám na
mysli? No, tak presne toto nie som ja
Ja som skôr taká Anti-Pipi. A mám oveľa širší záber než len na nejaké nové zručnosti.
V mojom príbehu to expanduje na všetko, čo sa okolo mňa deje. Väčšinou neverím, že
to, čo sa má práve odohrať, je vôbec možné. Nie som schopná o tom ani reálne
uvažovať. Zo zásady sa nepoddávam nejakým márnym predstavám a aktívne sa snažím
nemať žiadne očakávania.
Lenže Letavy sú práve totálne pipi. Odzbrojujúce aj posilňujúce, chlácholivé aj
vyčerpávajúce. Od prvej chvíle sa treba pripraviť na nemožné; čakať nečakané,
uskutočňovať nepredstaviteľné a plniť si jeden sen za druhým. Ako nič. Posúvať svoje
hranice a popri tom ako na bežiacom páse odolávať túžbam, ktoré si pekných pár rokov
spokojne podriemkavali ďaleko od horúceho svetla kováčskej vyhne. Toto všetko a ešte
oveľa viac. Letavy sú leta vír. Nedá sa zastaviť.
Mojou najobľúbenejšou letavskou konštantou a očarujúcou premennou zároveň sú
letavskí ľudia. Každé Letavy boli iné, hoci som prvé štyri roky strávila v tej istej dielni.
Menila som sa ja, a menila sa aj dielňa, jej koncept, osadenstvo, lektori. Tvoriť spolu s
hudobno-textárskou dielňou je zázračné, ladia sa nástroje aj vzťahy, požičiavajú sa perá,
svetre, rýmy aj vokály. Na záverečnom koncerte Letavská chasa spoločne zažiari a zase
na rok zhasne. Ale vďaka jej piesňam sa do letavskej nálady dá dostať každý deň.
Minulý rok ma v dielni pantomímy prekvapilo zistenie, že najznámejší slovenský mím je
neuveriteľne ukecaný. A predsa najviac povie až bez slov. Spolu s ním sa človek najmä
v prvej polovici týždňa ponára viac do seba, meta aj fyzicky. Úplne prirodzene sa
dozvedáme a zdieľame veci, ktoré o nás mnohí bližší ľudia netušia. S obrovskou modrou
plachtou sa vlnia emócie a pantomimické more sa postupne destiluje na to, čo je na
pódiu, ale aj v živote, skutočne dôležité.
Letavy sú pre mňa fascinujúci, ťažko opísateľný zážitok zo stretnutia so sebou samou
a s ostatnými ľuďmi. Zo všetkého toho umenia a tvorivej energie, ktorú cítiť v každom
úsmeve, objatí a dúšku čiernej perly. Aj po šiestich rokoch (s jednou nedomyslenou
pauzičkou) mnohé moje letavské sny zostávajú nenaplnené, strachy neovládnuté, ale to
nevadí, veď onedlho budú zas ďalšie Letavy.
Na druhej strane si však, ako správna Anti-Pipi, vôbec neviem predstaviť chodiť
na Letavy napríklad desať, dvadsať alebo tridsať rokov. Koľko letavenia a PLD sa dá
vôbec fyzicky zniesť?