Prievidza, na Letavách od roku 2019
Už dlhšiu dobu pôsobím v Divadle Art point Teatro v Prievidzi. A keďže Art point vlastní Roman
Turcel (tiež Letavák), tak som sa dostal do kruhu zaujímavých ľudí. Vtedy som ešte netušil, že veľa
z nich sú Letaváci, vlastne ani som netušil, že Letavy existujú. Raz sme boli v Arte už nejakú chvíľu
po zatváračke a s Dianou prišla reč na Letavy. Prezradila, čo to je, opisovala dielne a čo sa tam deje
cez deň a po večeroch.
Ostal som v nemom úžase a hneď som sa prihlásil do herecko-režijnej dielne k Jane Oľhovej.
A NEĽUTUJEM! Spoznal som spôsob, akým sa v herecko-režijnej pracuje. Niečo som si z toho
zobral aj k sebe do divadla. Boli tam super ľudia a niečo sme aj za tých 7 dní vytvorili…
Letavy boli to najkrajšie strávené obdobie leta. Čo leta… Roka!
Asi nikdy nezabudnem na prvú letavskú KaraokejShow. Vystúpil som na javisko ako prvý. Ako to
opísať? Občas si pod vplyvom istých nápojov človek myslí, že vie spievať a že to potrebujú počuť
všetci.
A tak sa to aj stalo, že som spieval Sweet dreams. Ale s nejakým zvláštnym pomalým ťahavým
reggae podmazom… Dik Noga, toto by neuspievala ani Vondráčková. Bolo to tak počúvateľné, že sa o
chvíľu pustila búrka, ktorá bola asi tak silná ako vplyv viery Svedkov Liehovových na výrobcu Čiernej
Perly.
Večerné vysedávanie pri Podčiarke alebo v KiaBare sú jednoducho bombové. Človek si povie; však
to len sedíš ako v krčme. Ale to vôbec nie je pravda. Kiabar ťa naučí spoznávať svoje hranice! (Naučil
som sa že jeden vyprošťovák ráno nestačí.)
Spoznal som tam veľa úžasných ľudí, našiel kamarátov, prežil som jednoducho niečo krásne a
veľmi ťažko opísateľné. Nezažiješ, nevieš… Letavy sú druhý domov.