Záhorie, minuloročná prvoletaváčka
O Letavách som sa dozvedela od kolegyne Majky. Podľa jej opisov som mala pocit, že je to
oáza priateľstva, umenia, mieru, prírody, objatí – všetkého, čo mi tak chýba vo všedné dni.
O pár hodín som vypĺňala prihlášku.
Ódy na Letavy počúva po mojom „prvoletaváctve“ každý v mojom okolí a nechápu, prečo
sa tam tak teším. Keby išli tiež, tešili by sa so mnou.
Čo som robila zaujímavého na Letavách?
Reštartovala som si mozog a naladila ho na farebnú vlnu, spoznala som veľa inšpiratívnych
ľudí rôznych vekových kategórií, skúšala chodiť bosá, cvičila ráno jogu v rytme bzukotu včiel,
prvýkrát som držala v rukách maliarsky valček, okopala ma elektrická ohrada pre kone, zistila
som, že existuje milý pánko Geišberg.
Ale hlavne som žiarila šťastím a spokojnosťou z toho, že existujú podobne naladení ľudia
ako som ja a aj som ich fyzicky našla na jednom mieste.