Trenčín, na Letavách od roku 2019
O Letavách som vedela minimum informácií. Presvedčili ma rodinní známi od Rimavskej Soboty,
ktorí paradoxne ani nie sú Letavákmi, no vraveli, že odtiaľ poznajú dosť ľudí, že by to mohlo byť to
pravé pre mňa. Tak teda dobre, skúsim a uvidíme.
Pred Letavami som strávila ešte niekoľko dní pomáhaním na festivale Atmosféra a keďže končila
4.8., akosi som sa nestíhala vracať naspäť do Trenčína. Zhodou okolností známi smerovali z TN
do Rimavskej, a tak mi zobrali gitaru a violončelo, kufor s vecami, s ktorými by som vedela fungovať
ďalší týždeň, a aby toho nebolo málo – krabicu plnú ringlôt.
So všetkými týmito vecami z oboch týždňov som teda dorazila na Letavy a do svojho nového
príbytku na Ipli. Musela som vyzerať dosť komicky, ale vzhľadom na fatálny nedostatok spánku
z predchádzajúceho týždňa som s tým bola zmierená.
Nemala som zrovna najideálnejší štart Letáv, chvíľu po príchode som išla spať. Moje
spolubývajúce museli byť v tom momente zmätené, ale uisťovala som ich, že takto to neskôr nebude.
:D
Večer sme napokon zamierili na chvíľu k Podčiarke. Ešte stále som sa cítila bez energie
a sociálneho zapálenia. Komickejšie bolo, že v ten deň som mala 18. narodeniny. :D
Odišla som pomerne skoro, ale pamätám si moment, kedy som cestou na Ipeľ prvýkrát stretla
Nanyho. Na hudobno-textársku som sa dostala len tak-tak, keďže bola plne obsadená a až na
poslednú chvíľu sa uvoľnilo jedno miesto.
S nádejou som sa mu prihovorila, že budem v jeho dielni. Tak milé a vrúcne privítanie, ktoré som
od neho dostala, mi dodalo energiu snáď na celý týždeň. S úsmevom som išla spať a od ďalšieho dňa,
kedy som spoznala celú našu dielňu, som začala cítiť tú pravú Letavskú atmosféru.
Fascinoval ma talent a zapálenie ľudí okolo mňa. O to viac som bola šťastná, že sme si sadli aj
po ľudskej stránke. I pri Podčiarke som zrazu mala pocit, že stále vidím známe tváre, ku ktorým sa
môžem bezstarostne pridať. Filip mi ukázal Kiabar, s Borisom sme sa sarkasticky doťahovali, s Ivkou
som zložila svoju historicky prvú skladbu. Postupne sa nabaľovali zážitky, spomienky a ďalší úžasní
ľudia. Ringloty pár dní oddychovali, a keď som ich nenápadne presunula na dielňu, ich príbeh sa
skončil.
Prešlo 9 dní. Po odchode z Letáv som sledovala tváre, ktoré mi už viac neboli neznáme. Prešlo
10 mesiacov a Letavy naďalej vnímam ako súčasť mojich dní. Tvrdila som, že Letavy 2019 určite nie sú
mojimi poslednými, a teda bola to pravda. :)