Prievidza, na Letavách ako účastník od roku 2017
Slovo Letavy som prvýkrát počula od mojej kolegyne Katky Súkeníkovej.
Samozrejme, začala som hneď googliť. Vzhľadom na to, že som muzikant, kultúrny pracovník
a som z Prievidze, na spoločnej fotke som objavila veľa známych tvárí. „Zaujímavý projekt, ale nič
pre mňa!“
V roku 2013 som sa predsa len na Letavy dostala, a to prostredníctvom vystúpenia kapely SHZ
a Nanyho. Tento kraj dobre poznám, pretože moja mama pochádza z Rimavskej Soboty a ako dieťa
som v Kokave nad Rimavicou a blízkych obciach trávila prázdniny.
Keď prídete na Letavy ako účinkujúci, síce stretnete veľa známych, dokonca dobrých priateľov, ale
len začudovane pozeráte okolo seba, čo je toto za komunita. Kde som?
Neviete sa zaradiť, cítite, že tam nejako úplne nepatríte. Samí vytešení a objímajúci sa ľudkovia,
ktorým z celej bytosti žiari akýsi opar endorfínu. S Nanym sme tu hrali viackrát, ale stále som sa
nevedela na túto spoločnosť napojiť.
V roku 2016, keď sme prišli opäť na návštevu ako účinkujúci, som zistila, že okrem Evky Oľhovej –
dieťaťa Letáv, ako som si ju nazvala, sa tu pohybuje viacero detí. Sama som v tom čase mala 6-ročnú
dcéru, ktorú som vždy vnímala ako umeleckú dušu. A aj Egon Tomajko tam mal syna. Začala som
uvažovať, že by sme na rok predsa len mohli prísť. To už boli súčasťou Letáv aj moji dvaja spoluhráči
Nany a Fykes a ďalší Prievidžania a Partizánčania. Diana, Tóno, Deny, Zuzka, Roman, Svetluška…
A Katka.
Katka Súkeníková. Vždy nestíhajúca, takmer nespiaca a neskutočne šťastná. Človek sa s ňou ani
nemal kedy porozprávať, lebo buď dokončovala niečo v dielni alebo sa venovala redakčnej činnosti
alebo bola v objatí „Ľudí Letáv.“ A potom odišla.
A ja som si povedala, že prevezmem jej štafetu a na Letavy pôjdem. Že chcem a budem
Letavákom, tak ako to má byť. V dielni. Ale v ktorej? Keďže si rada veci zjednodušujem, vybrala som si
svoju komfortnú zónu – HTD. Však niečo pohrám a tie úlohy z textárskej oblasti nejako prežijem.
Strávila som tam tri roky plné fascinácie nad talentom, kreativitou, dobrotou a ľudskosťou mojich
kolegov a lektorov, radosti a zábavy, na mieste s najkrajším výhľadom.
A posledný rok s hrdosťou na lektora Nanyho, ktorý mi je ako brat už 20 rokov. Hoci tento rok
nebudem frekventantom žiadnej dielne, Letavy neobídem a vychutnám si, už ako človek, ktorý je
súčasťou tejto nádhernej komunity pivo v Podčiarke, Omšu za Kolejáka, Nogovu diskotéku, východ
slnka, jedinečnú praženicu a nakoniec aj pre mňa už tradičnú PLD.