Špania Dolina, na Letavách od roku 2006 s dvomi absenciami
Lektorka kresby 2020
LETAVY boli dlho pre mňa tajomstvom, niečím o čom som počúvala zo všetkých strán, ale nemala
som možnosť ich zažiť na vlastnej koži.
V čase, keď moji spolužiaci z fakulty kuli svoje plány a tešili sa zo spoločného tvorivého stretávania
sa na Kurinci, ja som sa stala mamou. Môj život nabral celkom iný kurz a moja pozornosť sa úplne
sústredila na moju milovanú dcérku Ninu.
Hovorí sa, že ak veľmi niečo chcete, tak sa vám to splní. Nina vyrástla, narodila sa mi druhá dcérka
Natália a čas plynul. A ja ani neviem ako, sa mi sen splnil.
Ocitla som sa na Krokave, v bývalom pionierskom tábore, v tajomnej dedinke, kde stromy vyrastali
priamo zo stredu domov, kde neboli skoro žiadni obyvatelia, kde nechodil ani autobus. Boli tam iba
horské lúky, pasúce sa kravy, jedľový les a vôňa leta. Osi. A LETAVY.
A Textilná dielňa, kde sa batikovalo o dušu, kde som dostala svoje meno BatiKatka, kde som sa raz
do roka mohla vyblázniť s farbami, s niťami, s nožnicami. A získať nové inšpirácie a nové priateľstvá.
Často som bývala večer poriadne unavená celodenným slnkom a prácou v dielni, ale ráno som
opäť nabrala silu a tešila sa na nové experimenty, objavy, náhody, nepodarky a priateľstvá. Na
pracovno-tvorivý deň.
Zažila som aj poriadne letavské letné búrky. Stáli sme v gumákoch v našej textilnej dielni a napriek
dažďu tvorili. Milovala som letavský vietor, ktorý nám rýchlo vysušil mokré batikované kusy látky.
Milovala som čas a vôňu po večeri, keď sa po celodennom tvorení človek mohol osprchovať a ísť
na večerný program. Zabalení v dekách, na drevených lavičkách, sme veľakrát až do neskorej noci
presedeli a hltavo vnímali všetko, čo sa dialo na pódiu: premietanie filmov, rozhovory a stretnutia
so zaujímavými ľuďmi, vybláznili sa na koncertoch, zažili sme nočné pozorovanie oblohy, púšťanie
lampiónov, natáčanie filmu, boli súčasťou komparzu…
Ten pocit, že sme jedna veľká letavská rodina je neprenosný. V našich životoch sa dejú veci,
o ktorých nestačí iba počuť, dôležité je Letavy zažiť a nechať ich vojsť hlboko pod vlastnú kožu
a zamilovať si ich. Stojí to zato.
PS: História môjho lektorovania dielne kresby začala takto:
Maňo: Ahoj Katka, už máš program 4.-11.8.2019? Ivka nemôže robiť dielňu KRESBY… Nevezmeš
to? Alebo nepoznáš niekoho vhodného?
Moja odpoveď: Ok! Vezmem to. Kresbu mám rada. Teším sa.
Maňo: Superrrrrrr.
koniec dialógu