Bratislava, na Letavách v roku 2007, 2011 a od 2012
Lektor dielne Stand-up a Slam poetry 2020
Už ani neviem, ktorý to bol rok. Kráčali sme s Dušanom Vicenom po krokavskom tábore a
v protismere sa zjavila gestikulujúca postavička, ktorá už z diaľky niečo kričala. Vicen so sebe
vlastným šarmantným minimalizmom povedal iba „Fiťo.“
A áno, bol to Fiťo, prvý Letavák, ktorého som kedy stretol. Nasledoval dvadsaťminútový
Freestyle, ktorý je tu nepublikovateľný, ale týkal sa faktu, prečo si Dušan do svojej dielne
vymyslel dymostroj a kde mu ho má chudák Fiťo zohnať. Rozhorčený spomínal
na predchádzajúci ročník, kedy si milý pán režisér vymyslel, aby mu technický vedúci Letáv
pritiahol do lesa biele koncertné krídlo.
Krídlo sa myslím nakoniec nekonalo, dymostroj sa konal a tuším aj pokazil.
S Dušanom sme lektorovali spolu dielňu Tvorba divadelného predstavenia. A spolu
s Fiťom a Maňom sme bývali v socialistickej špicatej chatke. Bývali, nespali.
Vtedy som ešte nevedel, že na Letavách sa nespí. Keď som si urobil provizórnu spánkovú
inventúru, vyšlo mi, že počas celých Letáv som spal dokopy dvadsať hodín. Každý večer som
si hovoril, že dnes už pôjdem spať po večeri, ale nakoniec ma tá magická večerná krokavská
atmosféra nanovo naštartovala a všetko sa opakovalo až do nedele. Svoje prvé Letavy som
potom týždeň dospával.
Nasledovala niekoľkoročná prestávka a znova som sa na Letavách ocitol ako účastník ale
už na Kokave. V dielni u Jožka Krasulu sme s účastníkmi dielne ako spoluautormi urobili
predstavenie, v ktorom diváci putovali od hlavného pódia až pod zjazdovku. Keď sa na konci
predstavenia ozvala v posledných lúčoch zapadajúceho slnka dojímavo znejúca trúbka Mirka
Švoňavu, uvedomil som si, že na budúci rok musím prísť znova, lebo už si jednoducho leto
bez Letáv neviem predstaviť.
A naozaj som sa aj o rok vrátil. Ako lektor novovzniknutej dielne Stand-up comedy a slam
poetry.
Sám som bol zvedavý, ako sa mi tých prvých, tuším štrnásť, frekventantov dielne, ktorí
s týmto žánrom nemali žiadne veľké skúsenosti, podarí pripraviť na záverečné sobotňajšie
vystúpenie.
Totiž, prepočítal som si to a vyšlo mi, že ak by som sa im venoval individuálne, každému
by som sa dokázal venovať ani nie pol dňa. Takže sme to urobili inak.
Pracovali sme všetci spoločne, boli sme partiou, spoluautormi výstupov i svojimi prvými
divákmi. Aj keď vo štvrtok prišla na mňa kríza a pochybnosti, či to dáme, sobota večer bola
úžasným zadosťučinením.
Publikum burácalo a keď na konci za mnou prišiel Spery s rozžiarenými očami a svojím
nezameniteľným hromovým hlasom hulákal, aká to bola bomba a ako je hotový zo stand-
upu vtedy štrnásťročnej Hanky Oľhovej o jej rodine, bolo to obrovské vyznamenanie. Spery
totiž nezvykne rozdávať komplimenty na počkanie.
Bože, nejaké je to dlhé a to som ešte len v prvej tisícine. Takže v skratke, odvtedy chodím
stráviť môj najkrajší letný týždeň na Kokavu-Líniu, aby sme zase raz urobili neporiadok
v altánku pri chatke číslo 1 a naopak urobili poriadok vo vlastných textoch, ktoré potom
v sobotu odpálime na hlavnom pódiu.
Veď sa príďte pozrieť. Pod pódium, aj do altánku.