Bratislava, na Letavách od roku 2002 s prestávkami
Lektor herecko-režijnej tvorby 2020
Môj PRVÝ intenzívny zážitok z Letáv je paradoxne spojený s POSLEDNÝM ročníkom,
ktorý sa konal na Kurinci. Rekreačný areál neďaleko Rimavskej Soboty ponúkal
chuťovky typu opustené zdevastované budovy, kde sa dali robiť neuveriteľné výtvarné
inštalácie a divadelné predstavenia s dokonale predpripravenou scénografiou.
V jednej takej budove som sa usadil s divadelnou dielňou, ktorú z väčšej časti tvorila
skupinka pochádzajúca z jedného divadla, doplnená o niekoľko ďalších svojských
postavičiek. Tie sa zohratosti divadelnej skupinky rýchlo prispôsobili a mne, ako
čerstvému letavskému lektorovi, bolo rýchlo jasné, že to bude týždeň, na ktorý budem
buď dlho spomínať alebo naň budem chcieť čo najrýchlejšie zabudnúť. Vďaka
kreatívnosti účastníkov a inšpiratívnemu prostrediu starej zdevastovanej vývarovne
sme rýchlo dali dohromady predstavenie pozostávajúce z výjavov, ktoré sa zjavovali a
mizli rôznymi spôsobmi nasvietené v dvoch prízemných oknách.
Hlad po tvorení však u frekventantov neutíchal a tak sme celkom spontánne začali
tvoriť paralelný projekt, ktorý dokonale zmiatol všetkých ostatných účastníkov Letáv,
hlavne však tých, ktorí chceli vidieť našu záverečnú produkciu.
Rozdelili sme si úlohy a po tábore sa začali šíriť zaručené kuloárne informácie, že celá
naša dielňa je v rozklade, nálada ja na bode mrazu a vzťahy sú také rozhasené, že jedny
odmietajú tvoriť a vystupovať s druhými, druhí zas so všetkými ostatnými. Od šírenia
fám sme potom prešli aj k praktickým ukážkam, kedy si dohodnutí herci sadli večer
k bohato prestretým pivným stolom a keď mali okolo seba dosť veľké publikum, začali
do seba navzájom rýpať, až kým nevyvolali hádku hroziacu fyzickým konfliktom. Jeho
náznaky dokonca predviedli tesne predtým, ako ich zhrozene od seba odtrhávali tí, ktorí
vystúpenie ocenili tým najkrajším spôsobom. Tým, že mu uverili.
Popri tom sme natáčali a strihali film, ktorý sa mal premietať v deň, keď sme mali
verejne predviesť svoju produkciu. Zachytával momentky z práce v dielni plné unudene
alebo urazene posedávajúcich frekventantov, ktorí sa nevedia na ničom dohodnúť. To
bolo prekladané výpoveďami účastníkov dielne, vypovedajúcimi o tom, ako sú sklamaní,
ako už nikdy na podobnú akciu nepôjdu, niektorí dokonca hrozili súdnymi žalobami, ak
im nebude vrátený účastnícky poplatok.
Po premietnutí filmu, pri ktorom nebola núdza o udivené, rozhorčené, nechápajúce
tváre divákov, bol však vyhlásený oznam, že pri zbúranisku starej jedálne, nakoniec
predsa len vystúpi časť dielne, ktorá odprezentuje svoj tvorivý potenciál.
Predstavenie dopadlo v tých magických priestoroch viac ako dobre a zožalo úspech.
Pravda len u divákov, ktorí sa dostavili, pretože boli aj takí, ktorí zmätení na prezentáciu
nedorazili, pretože uverili tomu, čo celý týždeň počúvali a sčasti aj videli, navyše
podporenému sugestívnym filmom.
CODA
Keď sa na to pozerám takto spätne, fascinuje ma, že sme toto všetko robili v čase,
kedy sme nemohli tušiť, ako nechtiac, avšak o to jasnozrivejšie, predpovedáme fenomén,
ktorý sa za pár rokov vyvalí, ako páchnuca, všetko pohlcujúca a dohromady mixujúca
lavína. Masívny nástup dezinformačných techník a médií. :)