Rimavská Sobota/ Nitra, na Letavách od roku 2014
Som z RS, okolo ZUŠky som sa motala už ako dieťa, neskôr som hrala v Maňovej Alterne, takže o Letavách
som vedela už dávno.
Na svojich prvých Letavách som bývala s Lauris na krIpli a bola som v hudobno-textárskej dielni, tvorivá
dvojica s Mirom Lukačovičom. On bol ten tvorivejší, ja som si prišla zabééékať.
A spoznala som na Letavách najmenej ľudí. Áno, bola som trošku hanblivá (je to neuveriteľné, ale prejavujú
sa u mňa náznaky introverta) ale aj kvôli tomu, že v dielni sa makalo nonstop! Vo štvrtok koncert, v sobotu sme
nahrávali CD, niekde na chatke číslo tristoosemdesiatštyri, takže roboty naozaj veľa!
Ale rada spomínam na tie Letavy, predsa len boli prvé. (Bolo tam aj iné moje prvýkrát. Sedeli sme s Kefom
pri chatke, kde sa nahrávalo CDčko. Chválila som sa, že ma nikdy neuštipla včela či osa. A zrazu ma uštipla!!!)
Niekedy sa pohrávam s myšlienkou vrátiť sa do dielne k hudobníkom, ale hrať viem len trošku na flautu (i
nosom!) a texty písať neviem. :) Ale ak budete potrebovať featuring, ozvite sa, budem pripravená.
O rok neskôr som si zmyslela, že sa zoberiem do sveta. Strávila som tri mesiace na recepcii hostela v Linzi
s minimálnou znalosťou nemčiny, ale dala som to! Moja najpoužívanejšia veta: „Hallo, ich bin Klaudia. Meine
Deutsch ist nicht so gut, so bitte langsam und deutlich!“ Ale vždy som to vyrapovala angličtinou, tak pohoda.
Bol to fajn zážitok, ale Letavy mi neskutočne chýbali a každý deň som bola hlavou aj srdénkom s Vami.
V roku 2016 som bola v dielne bábkarskej tvorby, A nie som si istá, či už vtedy som bola člen štábu…
Vysedávala som tam, občas predala nejaký suvenír a stružlikala si bábku.
Inak, ja som veľmi ľavá na takéto veci. Keď som nevedela ako mám ďalej vyrezávať, hanbila som sa zasa
pýtať lektora, tak som hodila psie oči na Fiťa a on už strúhal jedna radosť. :D A tak som bola v bábkarskej dielni
aj v roku 2017, ale už som bola viac na štábe ako v dielni, no tú bábku som vždy nejako krvopotne dokončila
a predstavenie odohrala. Inak najradšej som mala piatok, keď sa skúšalo predstavenie… :)
Od roku 2018 som už len na štábe, aj keď sa už dva roky vyhrážam Jančekovi, že pôjdem k nemu do dielne.
A stále tam nechodím. Lebo Maňo povedal, že si mám vybrať dielňu, čo bude bližšie k štábu, aby som bola vždy
po ruke. Takže Vlado, ak toto čítaš, vybav, prosím ťa, nech sa s dielňou presuniete na štáb. Díky.
V roku 2018 som mala hlavne začať písať bakalársku prácu o Letavách. Školiteľ odo mňa chcel autentické
zážitky z uplynulého ročníka, prvotnú myšlienku, vznik a genézu Letáv a podobne. Lenže ja som sa letavskou
atmosférou nechala strhnúť až príliš… No a komu sa chce písať na Letavách bakalárku, povedzte mi už. To len
Thomka je taký extrémista, že je po nociach za notebookom.
Každopádne sa nemám načo vyhovárať, proste som išla do medziročníka, lebo ten rok som prokrastinovala
viac, ako by to bolo vhodné. Študenti neberte si zo mňa príklad!
Inak som rada, že som písala práve o minuloročnom, 34. ročníku Letáv.
Boli pre mňa výnimočné. Spoznala som veľa super ľudí, prvýkrát som nalievala v KiaBare, (to si dám asi do
životopisu,) prispievala som do Letavského periodika (Klaudia Kokavec? Kto vie…) a celkovo som sa cítila
väčšou súčasťou Letáv. Nesmierne sa z toho teším…
A teraz trošku teórie…
V bakalárke som sa zamerala na kultúrny a edukačný potenciál Letáv. Mojim cieľom bolo okrem
zmapovania genézy letného tábora umenia rovnako dokázať, že Letavy sú osobitým (multižánrovým) kultúrnym
podujatím ojedinelým na kultúrnej mape Slovenska. Podujatím so silnou komunitnou základňou, vďaka
ktorému, môžu ľudia zotierať medzi sebou sociálne statusy, vyjsť zo zóny komfortu a nechať sa unášať umením
v istej kontinuite trvania s možnosťou spolu prežívania synergie kolektívnej ľudskej pospolitosti
v interkultúrnom rozmere.
Znie to veľmi múdro, však? Ale umenie je na Letavách na každom kroku. No sú to najmä ľudia, kvôli ktorým
tam chodíme. Pre mňa osobne sú Letavy absolútny sviatok, únik z reality, ostrov umenia… A keď Maňo ovládne
mikrofón, Fiťo fiťuje, Noga dídžejuje, Thomka chodí bosí, v Podčiarke sa nalieva tatranský čas a vy si chcete
vymeniť mäso za vege!