Zakladateľ Letáv, na Letavách od roku 1985
Za všetko môže smäd…
Možno aj takto by sa mohol nazvať článok o vzniku Letáv. Ale poďme pekne po poriadku.
Bol chladný decembrový večer, keď sme sa spolu s Janom Husárom, vtedy študentom 2.ročníka Katedry výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (ja som bol štvrták), vybrali na pivo do dnes už neexistujúcej Reštaurácie CAMP v Banskej Bystrici. Bola to jedna z obľúbených krčmičiek študentov vysokej školy. Asi aj preto, že tam chodili aj pekné študentky, no hlavne, bola najbližšie k vysokoškolskému internátu. Po posedení a určitej konzumácii, sme to teda mali do svojich izieb na internáte pomerne blízko.
Vybrali sme sa teda zdanlivo len na pivo. Ale dalo sa tušiť, že to nebude len o bohapustom požívaní, pretože s Janom sme si vždy vedeli toho dosť povedať. Nakoniec, boli sme obaja výtvarníci, nosili sme vždy so sebou skicáre, takže sme popri pití piva a rozhovore často kreslili. Dokonca, v časoch núdze, sme aj portrétovali miestnych štamgastov, za čo sme boli obdarení ďalším pivom a keď sa portrét obzvlášť vydaril, teda sa páčil aj portrétovanému, mali sme zadarmo k pivu aj večeru. Priznám sa, že niekedy sme išli skoro bez koruny a vracali sme sa po záverečnej, dobre najedení a rozveselení…
V ten decembrový večer sme rozoberali vážnejšiu tému. A síce, čo bude s nami, keď sa z našej milovanej školy rozletíme kade-kde po Slovensku. Študentské spomienky budú časom blednúť a my budeme pomaly zabúdať na najkrajšie roky našich životov. Slovo dalo slovo, pivo dalo pivo a myšlienky sa začali uvoľňovať a lietať…
Záver tohto neoficiálneho sedenia bol, že sa budeme v lete stretávať, teda aspoň raz do roka, aby sme si zaspomínali, strávili spoločný víkend niekde na chalupe, spoločne niečo vytvorili. Samozrejme že aj pri dobrom guláši a možno s rodinami. Vzal som túto myšlienku, ako sa povie, za pačesy a začal som vybavovať Nultý alebo „Pokusný“ ročník týchto stretnutí.
Keďže som mal dobré vzťahy s ľuďmi z kultúry u nás v Rimavskej Sobote a pri meste bola príjemná rekreačná oblasť ľudovo zvaná Kurinec, vybavil som trojdňové stretnutie.
Bol to teda Nultý ročník budúceho veľkého umeleckého multižánrového workshopu, ako ho poznajú umeniachtiví nadšenci v súčasnosti, boli to Nulté LETAVY. Vtedy sme to ešte volali TMV (Tábor Mladých Výtvarníkov). Bolo to 1. – 3. septembra 1985.
Od ďalšieho ročníka sme tábor premenovali na LETAVY (LEtný TÁbor VÝtvarníkov), lebo sme si uvedomili, že mladí stále nebudeme… Iba, že by sme boli.
A vlastne sa nám to podarilo, lebo na Letavách človek ani nemôže zostarnúť. Nie je kedy…