Trnava, na Letavách od roku 2015 s jednou pauzou
2013
Prvý rok na výške. Nová partia. Naučili ma piť pivo.
„S Oskarom sme sa zoznámili na Letavách. V senníku.“ Maja s Aničkou a Kikou tam prestali chodiť
práve pred štyrmi rokmi, ja o Letavách počúvam po prvýkrát. Ešte netuším, že sa o ďalšie štyri roky
na svadbe Maji a Oskara naozaj vytancujem a o ďalšie dva budem „tou šalenou tetou Martuš“ pre ich
dve deti.
2015
Pražské Quadriennale. Prespávačka na náhodných bytoch.
„Môj oco spoluzakladal Letavy.“
„Čože?! A to vy všetci tam chodíte?“
Noví kamoši, ktorých noc dala, Daša a dvaja Jankovia, pritakali.
V tom istom roku silnie, teraz už legendárne, kombíčko Pauli a Mer. Priateľstvo top. Z teabaru Kop
Salón už poznám gro Nemiestnych. Posledné dva roky snáď nedokážem spoznávať ľudí bez toho, aby
nepatrili medzi Letavákov. Boherian Maťo mi na chate kladie zvláštne otázky: „Si skôr Nemá či
Estná?“
Ako som podľa jeho predstáv zodpovedala všetky, neviem.
„Veď ty si dušou Nemiestna!“ A už to bolo.
August 2015
Moje prvé Letavy, herecká. Za celý týždeň 18 hodín spánku, jedna noc bez spánku a žiadne
zmeškané raňajky ani dielňa.
2016
O rok sa štatistika zopakovala takmer na vlas rovnako. Hodín spánku 16. Tým, že v hereckej
nemôžete nechať partiu v štichu a senník opúšťate až so zapadajúcim slnkom, spoznávanie
Letavského diania za obmedzilo na hodiny nočné. A že bolo čo spoznávať.
Siluety Letavákov dotvorené hrou ohňa pri raňajkách či obede nikdy ani len nepripomínali svoju
nočnú verziu. A predsa ste vždy s istotou vedeli, že toto je tá osoba, s ktorou ste si išli nočné počiny
u Kiáču či kováčů.
2017
Zážitok denných Letáv prišiel až s mojim detašovaním do Umča z Odpadu. Vychádzky do prírody,
bazén, Letatrh, pre mňa celkom novinky.
2018
Pre stáž v Portugalsku som sa tohto všetkého musela vzdať. Ale toho roku ma na Letavách
nahradila celkom protikladným prístupom moja sestra Evka. Keď uviedla do popisu, že túži po
introvertnej autistickej chatke, bolo vrcholom štábneho potmehúdstva šupnúť ju na päťku.
2019 (s ohľadom na rok 2020)
Nuž posledné dva roky som opäť Letaváčkou prítomnou a oddávam sa šitiu bábok dredatých
krčmárov alebo kto vie čoho tento rok. Spím už viac, pamätám si menej a už aj raňajky občas
zmeškám.
Číslo mnou namotivovaných novoletavákov nechávam zvoľna rásť.
S tými starými zas rastie spoločné puto, každý rok opäť a opäť neomylne tiahneme na tajomné
miesto a prahneme po šalenstvách, láske, umení a mimorealite.