Most pri Bratislave, na Letavách od roku 2013
Čím sú pre mňa Letavy?
Táto otázka ma trápila posledných pár dní. Kupodivu, nájsť odpoveď nie je tak ľahké, ako
som si myslel.
Moja existencia na Letavách je dvojaká a úzko sa spája s dvoma mojimi najlepšími priateľmi.
Prvému, Jakubovi, vďačím za to, že sa ma jedného dňa v roku 2013 opýtal, či nechcem ísť s
ním a jeho rodinou na týždňový kováčsky kurz. Nakoľko sme v tom čase mali obaja po väčšinu
dní nosy zaborené do fantasy knižiek a s partiou hrávali nekonečné hodiny „dračko,“ odpoveď
bola jasná. Raňajky, dieľňa, večera a spoločenské hry na chatke. To boli moje prvé letavské
roky – práca.
Druhý, Šimon, začal chodiť na Letavy o niečo málo neskôr a už od začiatku objavil ich druhú
tvár, ktorú následne ukázal aj mne. Letavské periodiká, koncerty, Brafčáky, Kiabar, perzeidy,
Thomkovi ľudia, tancovačky, ilegálne koncerty, západy a východy slnka a všetok ďalší letavský
folklór. Letavy sú komunita.
Jedného večera som kráčal od Podčiarky na Ipeľ a bola to jedna z tých chvíľ, keď je človeku
proste smutno len tak, lebo sa proste smútku zachcelo byť. Prešiel som veľkou bránou od
lokačky, keď som zarazu periferným videním zazrel tieň, čo sa rútil dolu schodmi, ktoré vedú na
lúku. Vyskočil, letel vzduchom a obmotal sa mi okolo ramien, len tak tak som udržal rovnováhu.
Bolo to dievča, ktoré som spoznal len na začiatku Letáv a ani sme sa nejak vážnejšie
nerozprávali. Vysmiata od ucha k uchu vykríkla: „Snáď nejdeš už spať?! Spánok skracuje
Letavy!“ To bol začiatok môjho najdlhšie trvajúceho vzťahu. Aj keď to nevydržalo navždy, stále
platí, Letavy sú láska.
Čím dlhšie sa zamýšľam, tým mi napadá viac slov, ktoré isto sú Letavami. Nemôžem
povedať, že každá jedna sekunda na Letavách je naplnená šťastím a pozitivitou, ale vždy, keď
si na Letavy spomeniem, stretnem sa s Letavákmi alebo Letavy predstavujem niekomu, kto o
nich nič nevie, zaplaví ma radosť a len tie krásne spomienky. A to je asi to dôležité.
Asi nie je možné povedať v pár slovách, čím sú pre mňa Letavy. Veď nakoniec aj staré
porekadlo hovorí, že Letavy sa nedajú opísať, Letavy treba zažiť. Aj napriek tomu som došiel k
záveru, že najbližšie tomu, čo pre mňa robí Letavy Letavami je asi toto. Áno, presne toto, čo
robíte práve teraz aj vy. Obyčajní ľudia, čo píšu krátke príspevky o sebe, iní ich čítajú a všetci
spoločne odpočítavajú dni, kým sa budú môcť opäť stretnúť na jednom konkrétnom mieste.
Takže milí Ľudia Letáv, aj týmto sú pre mňa Letavy. A čím sú pre Vás?
Ak ma stretnete, či už na Letavách, alebo niekde inde, neváhajte sa pristaviť a povedať mi to.