Liptovský Mikuláš, na Letavách od roku 1993, s niekoľkoročnou pauzou do roku 2018
Lektorka keramickej dielne 2020
Je to už tak dávno, keď som bola prvý krát na Letavách. S mojimi tromi deťmi, mužom aj s 92-ročnou
babkou. Písal sa rok1993? Asi.
Babička bola super. Keď Sadilek začal s alternatívnym divadlom a recesnými textami, moja stará
mama to komentovala: „A to je co? Do kariky, tož tomu nerozumím, Miličko!“
Ale robila dielni kresby modelku. V šatôčke na hlave sedela a držala si hlávku. „Tož to sú já? Tož
pjekný to je.“
Bolo to neopísateľné leto. Stretla som na jednom mieste ľudí rovnakej krvnej skupiny. Všetci s pravou
človečinou a atmosférou slobody v totalitnej dobe. Azylové územie, útek pred realitou. Tam sa nedalo
nevrátiť.
Letavy sa rozkladali na Kurinci, na lúke vedľa kúpaliska. Bolo to priam plážové. Keď pršalo, maľovali
sme do kaluží na vode, robili sme nekonečné grafiky, pozerali sme sa na nočné akcie, na plávajúce
svietiace ohníky na vode jazera.
Neskôr sme obsadili starú budovu, v ktorej sa odohrávali divadlá, inštalácie aj dielne v čase dažďa.
Často vtedy pršalo, ale nikomu to nevadilo.
Po dvoch účastníckych rokoch som začala lektorovať keramickú dielňu. Niekedy bola spojená spolu
s rezbárskou a sochárskou.
Po rokoch sa tábor presťahoval na Kokavu. Letavy vtedy vyvolávali pocit indiánskej osady.
Stany stáli v objatí lesa a lúk. Z hornej terasy úbočia bolo vidieť všetko, čo sa kde deje, kde sa motajú
deti, kto čo práve rieši.
Na Krokave sme sa v lektorovaní keramiky vystriedali s Haničkou Štrbovou. Ja som začala viesť
dielňu grafiky a neskôr aj kresby.
Nebola tam voda, ale chlapci letavácki sú vynaliezaví. Položili na kopec dlhý pruh igelitu , ktorý sa
polieval vodou a šmýkalo sa na ňom dole.
Bola som na Letavách snáď 16krát, vždy keď mi to okolnosti dovolili. Moje deti vyrástli a mali deti,
a keďže žili v zahraničí, starala som sa v lete o vnukov tam. A neskôr začali moje aktivity v SVÚ –
Nemecko, Francúzsko, Bielorusko a to všetko v lete.
Ale v lete 2018 som sa rozhodla, že vnukov vezmem na Letavy. A vtedy som sa vrátila.
Aj tento rok budem lektorovať keramickú dielňu, potiť sa v stane na slnku. Vlani sme mali tému
keramickej plastiky z bloku hliny vyberaním. Tento rok je nosná téma hlina a štruktúra povrchu. Ale
rozviniem tému na prestup medzi úžitkovým predmetom a objektom. Je to úzka hranica a práve tú
preskúmame. A dúfam, že stihneme začleniť aj farebné možnosti engoby v štruktúrach hliny.