Kežmarok, na Letavách od 2016 (jedny „online“ Letavy strávené v nemocnici)
Občas sa cítim, akoby Letavy boli môj partner, ktorý žije na inej planéte.
Alebo, že sú nejaká obrovská chobotnica, ktorá ma milión chápadiel a na každom z nich si chytila
jedného človeka a pumpuje doň enormné množstvo nepodmienečne čistej lásky. (A že si chytá riadne
parádnych ľudí.)
Tento vzťah je taký, že už ste si spolu čo to prežili, pozná tvoje kroky a ty jeho zákutia, videl ťa
v najrôznejších stavoch, či už ako lesnú vílu alebo spotenú tanečníčku, v bezpečí ťa vždy odprevadí
z Kiabaru do postieľky na Ipeľ, naučí ťa hrať Letavbal, ukáže ti Podčiarku a spoločne smejete na
vtipoch kráľa Maňa.
Napriek rokom stráveným v tomto vzťahu, mám stále ten neutíchajúci pocit zaľúbenosti ako
na začiatku. Motýliky v bruchu zakaždým, keď niekomu hovorím o Letavách, keď vystupujem každý
rok z auta na týždenné rande, dokonca aj teraz keď o nich píšem a prezerám si fotky.
Tento „vzťah“ považujem za jeden z najúspešnejší v mojom živote a vďačím mu za veľa. Vďačím
mu za priateľov a rodinu, ktorú mi zoslal ako dar. Pretože práve Letavská rodina mi pripomína moc
a lásku Letáv.
Letavám vďačím za mnoho, mnoho vecí, no jednej osobe, mojej vesmírnej kométe raperke
Monike Štolcovej, ej kej Monos, vďačím za to, že sa so mnou podelila o kúsok tohto vesmíru
a doviedla ma doň.
Chcela som napísať aj nejaký zážitok, no každý dobre vieme, že ich je na Letavách mnoho. A tak si
hovorím. Načo čítať o zážitkoch, keď si môžeme ďalšie aj tento rok spolu prežiť.
Teším sa na naše spoločné zážitky, priatelia, a teším sa na Vás! Ako sa povie v Kežmarku, fest sa
na Vás teším!
Ľúbim Vás Letavy.