ON-Revúca-Lužianky(Nitra), Na Letavách od roku: ? (Dávno), Lektor hudobno-textárskej dielne. ONA -Tisovec – Lužianky(Nitra), Na Letavách od roku: 2016
Naozaj si nepamätám dátumy. Ani narodeniny rodičov, a preto neviem ani kedy som bol prvýkrát na Letavách. Viem, je to hrozné, ale je to tak. Bude to ale približne 10 rokov.
Prvé roky som začínal ako štábista, ktorý chodil nakukovať do dielní. (Najviac do hudobno-textárskej. Chcel som zistiť, ako to ten Haško s tým svojim účesom robí, no nezistil som to doteraz.) Občas som hral s kapelou MELL a plnohodnotne si užíval Letavy ako neobyčajné stretnutie s nadpriemernou koncentráciou celotvárového úsmevu.
Po troch či štyroch rokoch užívania si statusu pasívno-aktívneho Letaváka, som sa konečne odhodlal prihlásiť aj do dielne. Samozrejme, opäť vyhral Haškov účes, ale aj Kefove ponožky v sandáloch neboli na zahodenie. Zisťoval som, že moje nadšenie sa dá pretaviť aj do niečoho, čo má hodnotu.
Minimálne pre mňa a snáď aj pre ľudí, pre ktorých som písal a skladal piesne a oni ich neskôr spievali. (Katka Fabová, Klaudia Belicová, Monika Wikarská, Maťko Stejskal, Dalibor Lang, Pišta Szabó.)
Takto očarovaní som vydržal v dielni niekoľko rokov, až kým sa Juraj s Kefom nerozhodli, že dielňu už robiť nebudú a štafetu podajú ďalej. Pre mňa prekvapivo, mne a Pištovi.
Tu sa začína moja lektorská cesta, ale zároveň aj Anetkina cesta na Letavách.
Hoci nebola prvý rok u nás v dielni (jej sa páčil viac Cmorejov účes,) Samo Kovalčík ju stiahol k nám na pieseň Nasťa, aby v nej hrala na akordeón. Spolu sme teda už vtedy skúšali a dokonca stáli na jednom pódiu. (Niekde je z toho aj fotka.)
Niekde na Letavskej hviezdnej mape sme už vtedy určite padali jedným smerom, len sme si to nevšimli (Anetka dokonca zvykne hovorievať, že už vtedy na mne niečo videla. :D).
O dva roky už kompas nezlyhal a dnes už má dokonca Anetka aj drevený prsteň s vlčími makmi v živici (vraj nie je veľmi na zlato) a ak ho nezabudne, žiadajte od nej, aby vám ho ukázala a pochvalne ochkajte – pridá mi to kredit.
Od minulého roku lektorujeme hudobno-textársku dielňu s Nanym Hudákom a je to super, sú to Letavy – slovo, ktoré sa do slovenčiny nedá preložiť.
Mirko to tu už celé síce viac menej zrežíroval, posledné slovo musím mať vraj furt ja, tak len doplním.
Hej, už predtým sa mi celkom pozdávala jeho bloňďavá vlnka na hlave, modré oči a také tajnostkársky-charizmatické vyžarovanie, no v živote by mi nenapadlo, že skončíme takto.
V čase môjho prvého pôsobenia na Letavách som bola vlastne určitou formou neriadenej strely. A Mirko pôsobil ako pomerne pokojný a sofistikovaný pánko v šáliku. Nevedela som si predstaviť kombináciu takýchto dvoch elementov.
Zásadný moment však nastal na mojich tretích Letavách, kde som sa po dvojročnom nahováraní a odporúčaní rôznych členov Hudobno-textárskej dielne (však Skaja) rozhodla prihlásiť a participovať v nej.
Následne to malo asi takýto spád: Podčiarka – Kiabar – hviezdy – ranné pýrenie sa – báseň v mechu od akordeónu – cez spoločnú mačku, bývanie až po zásnuby.
Nany mi povedal, že už som sa vraj ukľudnila, a že sa mu to celkom páči, tak asi dobre.
Ale to je asi naschvál, že ja – študujúca ľudovú kultúru a vyžívajúca sa v nej, si nájdem chlapa s chorvátskym priezviskom. Aneta Lukačovič? Lukačovičová? Poraďte už.