Brno /Košice + Brno/ Skalica, na Letavách od roku 2008, s ročnou pauzou
Moje, tvoje, naše prvé LETAVY 2008
On: O Letavách som sa dozvedel od kamarátov Skaličanov, ktorí ich navštívili už rok predtým a
keďže som bol vždy technický typ a v umení som sa vedel prejaviť maximálne tak na dychový nástroj,
váhal som. Leč, ako dobre som vtedy urobil, že som sa mojou partiou Skaličanov nechal zlákať!
Ona: Na Letavy ma zavolala moja kamarátka Bubi. Na jej otázku: „Nejdeš so mnou do tábora?“ ma
prinútila sa zasmiať. Tínedžeri už predsa do tábora nechodia! Šla tam prvý krát, tak som si povedala,
OK, veď skúsim to s ňou. A bolo to jedno z mojich najšťastnejších rozhodnutí.
Bol asi štvrtý deň našich prvých Letáv, a malé milé čierne strašidielko pribehlo za chlapcom
s tunelom v uchu a vraví: „Jéj, Ty máš tunel? Aj ja chcem tunel! A hneď!“
Nuž stalo sa. A už bola ceruzka obliata rumom zapichnutá v uchu, šak sme nejakí pankáči.
Od týchto dní sa Letavy stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Stali sa taktiež našou
dovolenkou, miestom, kde sme sa každý rok mohli stretnúť, porozprávať, vyobjímať… Letavy nás
naučili porozumeniu, tolerancii, láske k ľuďom a dali nám veľa nových kamarátov, zážitkov,
skúseností a vlastne úplne preformovali tých dvoch pankáčov.
S Letavami sa nám spájajú len tie najkrajšie zážitky, spomienky a pocity. Naša platonická láska sa
časom zmenila na každodennú realitu a teraz sme my Košičanka a Skaličan konečne spolu, piatym
rokom (i keď nám obom príde, že sme spolu vlastne už odkedy chodíme na Letavy) pohromade, žijúci
v láske a porozumení, v Brne. Nevieme, kam nás nohy v živote zavedú, ale sme si istí, že raz na Letavy
vezmeme aj naše deti.
Medzitým ubehlo dvanásť rokov, veľa rumu pretieklo a veľa vecí sa povystrájalo, no najviac sme
hrdí na to, že sme vytvorili fungujúci živý pojem Letáv a to Našu/Vašu SDD-čku (Seba Deštrukčnú
Dielňu). Toto dielo sa formovalo dlhé roky a nerozlučne navždy spojilo divoký Západ a šaľeny Východ
v neoddeliteľný spolok, ktorý nám vytvára Letavy po celý rok všade tam, kde sa stretneme. Touto
cestou chcem pozdraviť všetkých krátko- aj dlhotrvajúcich lektorov a členov našej SDD-čky, snáď sa
tam ešte všetci raz uvidíme.
So srdečným pozdravom Nika a Bráña
PS: Pamätám si ten moment, keď mi istý človek na Letavách povedal, že z tohto chlapca nikdy nič
poriadne nebude. Zarazilo ma to. O to viac, že ten chlapec je dnes Ing. mikroelektroniky a v týchto
dňoch dokončuje dizertačku a bude z neho PhD.
PS2: Na Letavách nemôžem mať len jednu dielňu, potom mi totiž strašne rýchlo utečú.
PS3: Vidíme sa v „Honda bare“