Ľudia, príbehy, emócie – Letavy.
Tento rok to bude už sedemnásty krát, keď budem spoluvytvárať bizarný vesmír krásy a lásky.
Korona nás nezastavila a my sa nezastavíme, aby sme sa smiali, tešili, pili, zabávali a dobre sa mali. Dokonca možno pôjdeme aj do dielní!
Letavy sú pre mňa jednou z mála tradícií, ktoré moje neomarxistické srdiečko (a zaťatá feministická päsť) nechcú zničiť. Týždeň, ktorý má 10 dní a milión wattov.
Chcem poďakovať organizačnému tímu Letáv za dôveru, ktorú do mňa vkladá, a potvrdzujem, že aj tento rok budem pomáhať pri registrácii.
Po nociach zas budem šíriť teplo a dobrú náladu z Auta, ktoré neexistuje. Už sa vôbec neviem dočkať!
Sedemnásť rokov, kto by to bol býval povedal. Možno na tomto ročníku stretnem niekoho, kto sa narodil, keď ja som bol na Letavách po prvý krát. Wow. Toľko možností! To sa môže stať len na K(r)okave.
Tak, ako zilión iných vecí, ktoré sa mi stali, ale nepamätám si ich. Lebo Letavy sú aj o tom, nepamätať si, ale prežívať. Zažívať na maximum, východy Slnka, Nogove retropárties, starostlivosť personálu. Obsluhu u Podčiarky, z ktorej sa už medzitým stala Nadčiarka.
Letavy sú tak veľa, že sa nedajú opísať, len zažiť.