Bratislava, na Letavách od roku 2007
O Letavách som vedel už asi od ich vzniku, pretože sme mali chatu na Kurinci, kde sa konalo prvých veľa ročníkov. Ale vtedy ma to ešte vôbec neoslovovalo, žili sme najmä funky hudbou a občasným opíjaním sa v krčmách. Až oveľa neskôr som si povedal, že by bolo dobré ich aspoň raz zažiť. Takže som prišiel v roku 2007 na Krokavu a odvtedy som Letavám stále verný.
Vždy, keď na ne prídem, tak si prvý deň hovorím: „Čo tu do pekla zase chcem, veď som tu bol už minimálne stokrát!“ A po záverečnej (inak už legendárnej) Nogovej diskotéke a spoločnom vítaní slnka som opäť celý dojatý a uvedomujem si, akým sú Letavy výnimočným fenoménom. Pre mňa sa Letavy odohrávajú v troch základných rovinách:
1) Bavia ma sociálne strety a interakcie, či už plánované alebo spontánne, a všetky tie mini-akcie a žúrky, ktoré si tam dosť užívam.
2) Snažím sa fungovať v dielni, do ktorej som sa prihlásil, a niečo pekné tam vytvoriť.
3) Rád fotím a dokumentujem to, čo sa okolo mňa deje.
A plnohodnotne skĺbiť tieto tri veci dá veru dosť zabrať. V praxi to potom vyzerá tak, že typický čas môjho nástupu v dielni je streda, keď začínam hľadať inšpiráciu a rozmýšľať o nejakom výtvore, pretože sa Letavy už pomaly prehupli do svojej druhej polovice…
Poctivé dokumentárne fotenie nestíham, tak si fotím aspoň rôzne haluzné projekty alebo zachytávam momenty, ktoré ma niečím zaujmú. (Všeobecne – čím horšie fotografické podmienky alebo väčšia bizarnosť situácie, tým je to pre mňa zaujímavejšie.) V poslednom čase ma Letavy inšpirujú k prepájaniu žánrov a dielní v moje tvorbe, a ak tomu dám čas, tak to prichádza samo a spontánne, a veľmi ma to naplňuje.
Podobne som vďačný aj dielni stand-up comedy, že mi ukázala cestu na bájny UJAŤ a ja som vďaka tomu pochopil, že dovtedy som bol len polovičným Letavákom. (Pre nezainteresovaných – Letavy sú aj mikrosvet s vlastnými postavami, príbehmi a legendami, a to je na nich tiež fascinujúce.)
Mojím letavským snom je vystúpiť na pódiu v rámci programu Výpredaj nápadov s vtipom, ktorý pochádza ešte z čias mojej mladosti v Rimavskej Sobote. Vtip sa začína takto: „Ide chleba máslom púšťom a stretne druhý chleba máslom…“