Námestovo, na Letavach s prestávkami od roku 1987 Kurinec, Krokava, Kokava
V máji 1987 som sa v Námestove stretla na divadelnej prehliadke s Maňom a povedal mi, že v lete
sa koná stretnutie na Kurinci. Je to krajina môjho detstva, leto a prázdniny som trávila v Hnúšti a
okolí, tak som nezaváhala. Netušila som vtedy, že Letavy ma budú sprevádzať životom.
Aj dnešným Letavákom by som dopriala Letavy na Kurinci, kde bolo vždy horúco a veľa vody.
Prvé ročníky boli tvorivé stretnutie priateľov, postupne pribúdali noví ľudia. Tvorili sme spolu,
zdieľali radosť a nadšenie z tvorby. Prirovnala by som to k súčasnému životu jednej dielne.
Kurinec bol pre mňa NAJ.-Z blízkeho magického pralesa máme fotky, voda jazera neslúžila len
na plávanie, stala sa umeleckou plochou, mali sme k dispozícii celý areál, aktivity prebiehali aj
v meste, na námestí, v galérii, v knižnici.
Záver Letáv býval na Pivovarskej, obzreli sme záhradu, Maroškove zajace, vyhodnotili ročník, Fiťovi
som ostrihala čierne kučeravé vlasy a priali sme si navzájom všetko dobré do ďalšieho roku tak, ako
sa to robieva na Nový rok. Čas sa začal odmeriavať od Letáv po Letavy.
Zmena miesta mi navadila, všade bola krásna príroda a voľnosť.
Na Krokave sme sa držali všetci spolu na jednom mieste, neraz sa dalo vybrať, či si pôjdem vypočuť
čítanie z tvorby, malý koncert alebo budem s Hankou stavať pec.
Teraz sa mi zdá všetko prísnejšie, usmerňované. Chýba mi väčšia spontánnosť a sloboda.
Na Kokave sme rozdelení najviac – pod cestou , nad cestou, pri štábe, v senníku, niektorých by som
ani nevedela nájsť. Nevadilo by mi, ak by sa našlo iné, ďalšie zaujímavé miesto.
V dielňach sa veľmi usilovne pracuje, niekedy až drie, hudobníci sa nestretnú s tanečníkmi či
hercami, dielne si žijú svoj vlastný život. Vďaka za večerné stretnutia a kováčom za udržiavanie
tradície ohníkových posedení.
Ale obdivujem, čo dokážu lektori za tých pár dní s účastníkmi vytvoriť. Tie prezentácie by som si
nikdy nenechala ujsť.
Moje dielne boli keramika, grafika a textil, hoci lektori mi tolerovali voľnosť, vlastnú tvorbu, vlastný
materiál, výlety ,návštevy a zablúdenia aj do iných dielní. To mám veľmi rada, poprechádzať sa
od dielne k dielni, pozorovať, ako pokračujú ,aká je kde nálada.
Letavy sú teraz veľkolepé, moderné, stále zaujímavé a je skvelé, že sú hlavne pre mladých, ktorých
povzbudia, nakopnú do vlastnej tvorby či do umeleckého štúdia. Mne Letavy priniesli celoživotné
priateľstvá, inšpirujú ma a pomohli mi v rozvoji mojej profesie – učiteľstva výtvarnej výchovy.
Vravievam, že viac ako celé štúdium na VŠ.