Už sa zletavelo. Letavákov chytil syndróm PLD, čiže poletavskej depresie, pretože v rekreačnom stredisku Kokava- Línia sa už neletavie. Tridsiaty ročník letného tábora výtvarníkov, literatúry, fotografie, divadla, filmu, hudby a tanca s názvom Letavy sa skončil a jeho účastníkom neostáva nič iné, ako zmieriť sa s realitou a vrátiť sa do bežného neletavského života. Podľa nášho menšieho prieskumu sa vytriezvieť z letavskej atmosféry ešte nikomu nepodarilo. Všetkým respondentom boli namerali vysoké hodnoty Letáv v krvi a podľa slov odborníkov na túto problematiku je liečenie PLD veľmi zdĺhavé a bolestivé. Letaváci pociťujú silné nutkanie prezerať si fotky a videá z momentov v objatí Kokavskej prírody či iného Letaváka. Veď nie nadarmo sa hovorí: možno dostať Letaváka z Letáv, ale nie Letavy z Letaváka!
Tento výnimočný druh umelcov, ktorý sa každoročne stretáva vo veľkom počte na rovnakom mieste, v približne rovnakom čase, za každých podmienok, v rovnako dobrej nálade, so stále novými nápadmi a chuťou tvoriť umenie, sa momentálne snaží prekonať pocity smútku, nostalgie a veľkej straty. Odlúčenie od svojho druhu nesú jednotlivci veľmi ťažko. Utešuje ich myšlienka na budúce leto, kedy sa opäť zletavie na lepšie časy. Špeciálne pre Rimava.sk sa vyjadrili niektorí účastníci tábora, podelili sa s nami o svoje nezabudnuteľné zážitky a neopakovateľné chvíle, ktoré sa podľa ich slov dajú zažiť jedine na Letavách.
„Tento rok to boli moje tretie Letavy ako účastníčky jednej z dielní a boli zatiaľ jednoznačne najlepšie!“ začína svoje rozprávanie Ria z tanečnej dielne, v ktorej pôsobila prekypujúc dobrou náladou a vtipom, pochvaľujúc si skvelých ľudí a choreografa Lacka Cmoreja. „Dosť tvrdo sme makali, každý deň asi šesť hodín, ale oplatilo sa. Naše záverečné vystúpenie zožalo veľký úspech. Nezanedbali sme ani šport a hrali sa Majstrovstvá v letaballe. To je tímový šport, hrajúci sa v dvoch bazénoch, medzi ktorými je predel, slúžiaci ako sieť,“ vysvetľuje Ria, „pravidlá sú podobné ako pri prehadzovanej a volejbale.“ Aj napriek niekoľkým uštipnutiam od ôs a následnej frustrácii sa Rii podarilo stretnúť aj letavskú lásku, ktorá pokračuje aj za hranicami Letáv. „Zažila som aj veľa vtipných zážitkov,“ hovorí s úsmevom, „ale tie sa väčšinou nedajú opísať. Odporúčam prísť o rok a zažiť nejaké na vlastnej koži!“
Z ďalšej dielni, konkrétne z hudobno-textárskej, sa nám podarilo zastihnúť Mira. „ Ja som bol celý týždeň zatvorený v dielni,“ začína sa nám postupne otvárať, „zložil som tri veci, ale len jednu sa nám podarilo stihnúť nahrať. Veľkým zážitkom pre mňa je, že som sa donútil spievať. Kto pozná môj hlas, niekde v refréne ho započuje!“ prezradil Miro. „Nahrávalo sa o pol deviatej ráno, ja s chorým hrdlom. Koncert bol však mystický zážitok. Ten nám vyšiel tak, ako ešte nikdy,“ hovorí autor piesne Nedám ti nič, ktorú si môžete vypočuť na CD Letavskej chasy- Šeckonaj. „Spojili sa všetky dobré sily,“ dodal. CD Letavskej chasy má za sebou už aj svoj krst poslednou kvapkou Čiernej perly, ktorá mu určite pridala na chuti.
„Je ťažké hovoriť o niečom konkrétnom, pretože na Letavách sa vždy niečo deje. Náš lektor Miro Kasprzyk je skvelý a za tak krátky čas nás naučil úžasné veci,“ hovorí Maťo z pantomimickej dielni, v ktorej sa deň začínal rozcvičkou, pokračoval trénovaním pantomimickej techniky a končil prácou na záverečnom predstavení. Za tému si zvolili aktuálny problém v spoločnosti, a to ľudskú závislosť od rôznych vecí. „Predstavenie sme situovali do prostredia kostola a mali sme jedinú rekvizitu- modrú plachtu. Na jednej strane sme si nemuseli dávať pozor na artikuláciu, nemali sme žiadne texty, ktoré by sme si mali pamätať. No o to väčšiu pozornosť sme venovali mimike a gestikulácii,“ opisuje Maťo. Jeho kolega z dielni Kubo prezradil, že nikto z pantomimickej dielni nemal dovtedy skúsenosť s pantomímou. „Neboli sme si istí vystúpením, bola to pre nás pantomimická prvotina. Mne sa najskôr ani nechcelo ísť na Letavy, ale potom som si povedal, že to predsa len musím skúsiť. Z hereckej dielne som prestúpil do pantomimickej, pretože tam bolo len sedem ľudí,“ opisuje Kubo svoj týždeň na Letavách. A čo sa chlapcom na tomto umeleckom tábore páčilo najviac, čo im bude chýbať? Po chvíli rozmýšľania a hľadania najvýstižnejšej odpovede sa zhodni na jednom: jednoznačne ľudia.
Laura bola v stand-up commedy a slam poetry dielni už po tretí raz. Tvrdí, že ich dielňa je veľmi výnimočná v porovnaní s ostatnými. „Spôsob a tempo práce si každý určuje sám a nátlak je minimálny, ale dostatočný na to, aby sa dostavili výsledky. Každý rok sa v dielni stretávame v podobnom zoskupení, prídu noví, starí z predošlých rokov, ale rozumieme si výborne,“ hovorí Laura, ktorá na Letavách stihla osláviť aj svoje osemnáste narodeniny. Prekvapili ju kolegovia z dielne, ale aj rodina. „Narodky som mala ja a ešte Radan z mojej dielne deň predo mnou. Náš lektor mal koncert, tak potreboval odísť. Povedali sme si, že o 23:50 sa stretneme a dáme si generálnu. Zdalo sa mi to trochu neobvyklé, ale na pomery našej dielne prijateľné,“ začína opisovať svoj narodeninový zážitok, „o 23:55 nám v dielni kamoši spievali a dostali sme gýčové darčeky, ktoré nám budú úplne zbytočné. Mňa večer ešte prekvapila rodina, keď po prezentácii prišli s obrovskou tortou. Padla za úžitok minimálne sedemdesiatim ľuďom. Lepšiu osemnástku si nevie predstaviť ešte ani dcéra šejka zo Saudskej Arábie!“
Dôvod, prečo sa Letavy tešia toľkej popularite a obľúbenosti sme hľadali u organizátora tohto letného tábora plného umenia a kreativity Mariana Lacka. Prezradil, že v rekreačnom stredisku Kokava-Línia počas Letáv vládne veľmi príjemná ľudsko-tvorivá atmosféra. „Je to zrejme jediné miesto na Slovensku, kde sa ľudia na seba usmievajú a sú k sebe ohľaduplní. Zároveň každý účastník môže tvorivo vstupovať do programu počas celého týždňa a hlavne počas stredajších dvoch akcií: Maskabál, kedy si vytvoria vlastné masky a dospeláci, ale aj mládež súťažia o najkreatívnejšiu masku,“ povedal Lacko. Témou toho ročníka Maskabálu boli symbolicky tridsiate roky. „No a ďalšou najočakávanejšou akciou je Výpredaj nápadov, kde sa každý, kto má chuť a odvahu môže prihlásiť s nejakým “číslom”. A tak sme aj tohto roku mali možnosť vidieť ohňovú show, spojenú s akrojogou, stand-upistov, tanečnú show, či žongléra so svietiacimi kužeľmi a mnohé ďalšie… Zdá sa, že na Letavách sa nám podarilo vytvoriť akýsi ostrovček slobody, pohody a demokracie. Zrejme to je ten hlavný dôvod, prečo tam ľudia tak radi chodia,“ objasnil organizátor, ktorý je s tohtoročným priebehom jubilejného 30. ročníka umeleckého tábora spokojný a dúfa, že rovnaké pocity zdieľajú aj všetci, ktorí prispeli k organizácii.
Na spokojnosti organizátorom pridal aj fakt, že v závere týždňa presiahol počet účastníkov číslo 430. „V závere týždňa bol vytvorený účastnícky rekord. Bol to ročník, kedy sa ozaj oslavovalo tvorivou prácou, spoločnými happeningmi a landartmi- živý nápis z ľudských tiel o rozlohe 300 m2 na lúke, vypúšťanie balónov počas tejto krásnej akcie, ale aj v nočnom happeningu s led svietidlom uprostred strapca 130 balónov, razenie Letavského deravého groša, ktorý si každý sám mohol vyraziť na pamiatku, cez množstvo ďalších spoločensko-umeleckých akcií počas celého týždňa, až k záverečným prezentáciám a výstavám všetkých 14 dielní,“ vymenoval organizátor niektoré zo sprievodných akcií na Letavách.
Lacko ďalej prezradil, že na Letavách a Letavákoch si najviac cení to, že ľudia pochopili ich význam a jedinečnosť nielen v rámci Slovenska, ale aj celej Európy. „Veď aj tohto roku nám to potvrdili účastníci, ktorí prišli na Letavy zo Švédska, Nórska, Írska, Anglicka, Francúzska, Portugalska, Švajčiarska, Česka, Poľska až po Azerbajdžan. Samozrejme, že najviac účastníkov bolo zo Slovenska. Všetci mi opäť potvrdili, že takýto unikátny tábor nikde inde v Európe ešte nezažili a žasli nad tým, ako sa to vlastne dá zorganizovať. Dokonca Letavy nazvali “malými umeleckými olympijskými hrami”. Oni sami ocenili hlavne veľmi príjemnú a tvorivo-slobodnú atmosféru. Cením si teda, že aj vďaka takýmto ľuďom môžu Letavy byť malým umeleckým “zázrakom”, lebo oni sú svojim tvorivým prístupom takou istou dôležitou súčasťou, ako organizátori a sponzori.“ A na záver ostáva už len dodať jednu vetu, na ktorej sa zhodli všetci Letaváci: o Letavách sa ťažko hovorí, Letavy treba zažiť!
LETAVY organizuje Mestské kultúrne stredisko Rimavská Sobota a Občianske združenie Oxymoron v spolupráci so Základnou umeleckou školou v Rimavskej Sobote. S podporou Ministerstva kultúry SR.
zdroj: RIMAVA.SK